Do školy, na plávanie, na hrnčiarsky krúžok, do hudobnej, na kone, na futbal alebo atletiku. A ako na potvoru sa to všetko odohráva na opačných koncoch mesta. Popoludnie potom trávime v zápchach, kým nám ratolesti na zadných sedačkách dávajú najavo, ako veľmi sa nudia. Lenže môžeme v dnešnej dobe vôbec nebyť „mamataxi“, ako sa tomuto fenoménu akosi genderovo nekorektne hovorí?
Najprv si poďme priznať, že auto k modernému životu proste patrí. Zároveň chceme, aby deti robili veci, ktoré ich rozvíjajú a bavia. Lenže to pochopiteľne znamená, že nemusia byť všetky v dochádzkovej vzdialenosti. Takže bude asi trochu klamné si predstavovať, že je možné sa cestám autom úplne vyhnúť. Môžeme ich však obmedziť a zracionalizovať bez toho, aby sme museli robiť nejaké veľké kompromisy v aktivitách, ktoré chceme svojim potomkom dopriať.
Relatívne jednoduché je to pri cestách do školy. Teda pokiaľ deti vozíte niekoľko kilometrov do vysnenej súkromnej vzdelávacej inštitúcie, potom vám asi nie je pomoci do doby, kým budú natoľko samostatné, aby samé zvládli cestu autobusom. Ak ale máte školu do pätnásť minút chôdze, potom ide iba o to sa presvedčiť, že sa vyplatí vstať trochu skôr. Človeku sa ale z vyhriatej postele spravidla nechce, a preto sme pre vás pripravili pár dôvodov, ktoré by vás snáď mohli motivovať.
Vedci si už dlhšiu dobu všímajú, že deti sa hýbu čoraz menej. WHO odporúča 60 minút aktívneho pohybu denne, pričom túto kvótu spĺňa iba 20 % chlapcov a 12,5 % dievčat do 15 rokov. No a cestou do školy a zo školy po svojich sa tomuto cieľu môžete aspoň čiastočne priblížiť.
Toto asi nie je potrebné moc rozoberať. Viac pohybu rovná sa lepšia kondícia aj imunita. Navyše deti na zadnom sedadle dýchajú až 12 x horší vzduch, než je vonku.
Keď dieťa dopravu pozoruje spoza skiel idúceho auta, nemá šancu sa naučiť základným návykom, ako sa pohybovať na uliciach plných áut, cyklistov a ostatných chodcov. Dennodennými cestami do školy si správne návyky ľahko osvojí.
Tu nejde iba o to, že svojimi jazdami do školy prispievate ku globálnemu otepľovaniu. Síce málo, ale keď je ľudstva niekoľko miliárd, každý individuálne ušetrený gram CO2 sa počíta. Niektoré zastupiteľstvá navyše poukazujú na to, že v okolí škôl je ráno násobne viac premávky, čo vedie aj k väčšiemu lokálnemu znečisteniu.
Niektoré české mestské časti sa inšpirovali susedmi zo západu a okolo škôl v rannej špičke zavádzajú zákaz vjazdu. Dopravná situácia totiž na niektorých miestach začala byť neudržateľná a dochádzalo tam k nehodám. Na tom sa predsa nechcete podieľať. Aspoň nie denne.
S poobedným rozvážaním detí po krúžkoch je to o poznanie zložitejšie. U bežnejších aktivít, ako sú športy typu futbal, atletika alebo tenis spravidla vzdialenosť zohľadniť môžete. Je samozrejme možné, že zrovna futbalový klub vo vašej blízkosti je o niečo horší než ten, kam by ste museli pol hodinu dochádzať. Nič-menej je na zvážení, či vám dochádzanie za to naozaj stojí. Pokiaľ si teda vyberáte z viacerých možností rovnaké aktivity, skúste sa pozrieť na navigáciu – napríklad na Waze -, ako dlho tam cesta trvá. Ale musíte to urobiť v dobe, kedy skutočne pôjdete, pretože to obzvlášť vo veľkých mestách môže znamenať aj dvojnásobný čas jazdy.
Inak je to ale s aktivitami, ktoré zas tak obvyklé nie sú. Ak žijete v meste, ZUŠku asi budete mať nablízku, ale s hrnčiarskou dielňou už by ste museli mať celkom šťastie. Podobné to je, keď vaše dieťa bude chcieť robiť napríklad akrobaciu na kolobežke alebo sa učiť preskakovať zábradlie v parkúrovom klube. Našťastie máte celkom slušnú šancu, že na taký nápad vaše dieťa neprišlo samo napríklad na YouTube, ale že podobný šport robí jeho kamarát zo školy. V tom prípade sa môžete dohovoriť s jeho rodičmi, že jeden týždeň pôjdete s deťmi vy a druhý zase oni. Nielen že tak obmedzíte príval požiadaviek a sťažností zo zadného sedadla, pretože deti sa zabavia samé, ale zároveň raz za 14 dní získate trochu času pre seba, a to je predsa na nezaplatenie.
Text: Matěj Černý Foto: Getty Images