Tri tipy na rozvoj reči – hrajte sa, rozprávajte sa a čítajte spoločne!

Skôr bľaboce ako hovorí? Zdá sa vám, že je akoby lenivé vyslovovať celé vety a vystačí si s pár slovami?

Alebo cítite, že chce rozprávať a nenachádza slová? Potom je ideálny čas viesť dieťa ku správnej výslovnosti. Ako na to, radí klinická logopedička PaedDr. Věra Kopicová.

1. Rozprávajte sa

Pokladajte otvorené otázky, na ktoré pozná dieťa odpovede, ale nestačí len áno/nie. Ideálne sú otázky o tom, čo počas dňa robili, čo sa im páčilo a prečo alebo naopak prečo sa im niečo nepáčilo. Jednak ich tak povzbudíte k hovoreniu, verbalizácii pocitov (čo je pre deti veľmi ťažká disciplína), ale vytvárate spolu puto, ktoré s trochou šťastia prežije aj pubertu. Na pomoc si môžete vziať aj “pomôcky” ako napríklad vzdelávacie hry KVÍDO od Albi. Ideálne sú Povedačky na cesty, kde deti aj rodičia odpovedajú na netradičné otázky a ktoré ponúkajú témy k rozhovorom, ktoré zabavia deti aj ich rodičov.

2. Hrajte stolové hry

Pre rozvoj reči sú vhodné obzvlášť hry so slovami a rozprávacie hry, kedy deti zostavujú príbehy. Uvidíte, že po chvíli tréningu bude vaše dieťa v rozprávaní omnoho lepšie ako vy a pri hre sa pobavíte všetci. Detská fantázia totiž dokáže vytvárať príbehy, ktoré by mohol závidieť aj Andersen. A hlavne ich to baví! Skvelou hrou pre rozvoj reči je napríklad Rozprávkové divadlo z edície hier Kvído, kde deti vymýšľajú príbeh podľa toho, aké obrázky im padnú na kockách a na pomoc majú aj divadelné kulisy, rôzne postavy, akčnú kocku pre väčšiu dynamiku príbehu a “scénu”.

3. Čítajte

Táto rada nikdy nezostarne a čítanie s rodičmi nikdy nemôžu nahradiť televízor alebo audio knihy. Čítanie je ideálna činnosť pre rozvoj detskej fantázie a tréning pozornosti. Stačí pár minút denne a raz za čas sa s dieťaťom o knižke porozprávať. Spýtajte sa, ako si predstavuje princeznú, čo sa mu/jej v knižke páčilo a čas od času sa uistite, že pochopilo celý dej a nič mu neuniklo.

Reč sa u detí rozvíja veľmi individuálne a okrem osobnosti dieťaťa na ňu majú vplyv aj súrodenci, prístup rodičov, ale napríklad aj pobyt v kolektíve. Pokiaľ teda rovnako stará dcéra kamarátky už rozpráva v celých vetách, zatiaľ čo tá vaša zatiaľ len ukazuje a hovorí slová, nie je dôvod k panike. Zdravé deti sa spravidla počas škôlky zrovnajú na podobnú úroveň. Rozhodne ale nerobíte chybu, keď dieťaťu pomôžete rozvíjať slovnú zásobu. Jeho štart v škole bude potom omnoho jednoduchší aj preto, že sa vyhne stresu z toho, že niečomu nerozumie.

Podľa slov pani Kopicovej je životné tempo v posledných desaťročiach príliš rýchle a kladie nároky na výkon. Na výkon rodičov aj detí. Rodičia sú príliš zaneprázdnení a nemajú moc času venovať sa deťom. A pokiaľ sa chcú venovať, sú často unavení, tak skôr deti niekam odvezú, než aby si s deťmi pohovorili a hrali hry. A deti zasa majú málo pohybu. Sedia často dlhé hodiny pri počítači, tabletu či mobile. Pokiaľ ich rodičia odvezú na krúžok, potom deti majú gymnastiku alebo tenis, kde sa jedná o výkon. Ale deťom chýba ten každodenní spontánny pohyb vonku, hranie hier – skákanie cez švihadlo, hry s loptou, vybíjaná a pod, čo sa hrávali deti v minulosti.

Novým „sedavým“ životným štýlom celkovo klesá telesná zdatnosť deti a ich obratnosť. Zároveň sa s deťmi menej rozprávajú, pretože pri počítači a televízore sa prevažne mlčí. Menej slovných podnetov a menšia obratnosť potom vedie u detí k výskytu vád reči. Nejde len o problém detí s artikuláciou, ale deti majú problém v slovnej zásobe, vo vyjadrovaní, robia gramatické chyby – v skloňovaní a časovaní, užívaní predložiek, v porozumení vetám, textu, v sluchovom a zrakovom vnímaní, v hrubej aj jemnej motorike, grafomotorike a motorike úst.

Komplexná logopedická starostlivosť obsahuje teda nielen cvičenie artikulačné, ale aj cvičenie pre rozvoj obsahovej stránky reči (rozvoj slovnej zásoby a rozprávanie), motoriky, cvičenie sluchovej a zrakovej percepcie a vizuomotoriky. Pokiaľ sa včas chyba reči u dieťaťa nepodchytí, potom má žiak často problémy v škole, obzvlášť v českom jazyku. A škola kladie stále vyššie požiadavky na výkon žiaka, školské osnovy sú náročné a v učive sa postupuje veľmi rýchlo. Takže apelujem na rodičov, aby prišli so svojimi deťmi na logopédiu včas, aby sa v predškolskom veku nacvičilo všetko, čo je potrebné, aby bol prváčik v škole šťastný a úspešný.

„So vzdelávacími hrami od Albi v edícii Kvido si deti precvičujú všetko dôležité, a keď sú deti ešte k tomu nadšené, je to výhra. Napr. Kvído Povedačky a Pexesá pre bystré hlavičky nielen u detí podporujú rozvoj reči, ale v rámci logopédie ich využívame aj pre nácvik plynulej reči u klientov s poruchami plynulosti rozprávania,“ dodáva pani Kopicová.

„Veľmi rada používam Povedačky na cesty. Ide o komplexné rozvíjanie reči, kedy sa u detí pri rozprávaní rozširuje slovná zásoba, upevňujú sa početní predstavy, rozlišujú sa emócie a všetky slovné druhy- nielen podstatné mená a slovesá, ale aj prídavné mená a predložky. Deti si uvedomujú príčinu a následok dejov napr. Čo sa stane, keď… a rozvíja sa aj tvorivosť a fantázia, kedy sa vymýšľa príbeh na dané slová.

Dieťa sa učí nad obrázkami hodnotiť, aké správanie je správne a aké nie – je tu aj výchovný aspekt. Okrem reči sa trénuje aj zraková pamäť, keď zakryjeme obrázok a dieťa si má spomenúť, čo na obrázku videlo. Povedačky obsahujú úlohy aj na aktivizáciu slovnej zásoby- „vymenuj čo patrí do oblečenia „… alebo na rozvoj vizuomotorickej koordinácie.(spájanie bodov fixkou..). Pokiaľ dieťa nepoužíva v bežnej reči nejakú hlásku, hovorenie nad obrázkami možno výborne využiť pre precvičovanie hlásky v rámci logopédie.

Pre deti je veľmi pútavé to, že sú tu aj otázky pre rodičov, kedy rodičia rozprávajú zážitky zo svojho detstva alebo svoje emócie. Tu dochádza k priblíženiu sveta detí a dospelých, prehĺbeniu vzájomných vzťahov dieťaťa s rodičom. Možno to raz budú chvíle, na ktoré bude dieťa v dospelom veku raz veľmi rado spomínať“, dodáva pani Kopicová.