Že škola deti preťažuje, to si asi občas pomyslí každý rodič, či už má doma roztržitého školáka, alebo usilovnú školáčku. Keď príde reč na domáce úlohy, pretočíme oči všetci, pretože kto sa má v tých zlomkoch alebo vetných členoch vyznať? Schválne, koľkokrát ste si povedali, že práve toto sa deti majú naučiť v škole?
Domáce úlohy vraj vymyslel taliansky pedagóg Roberto Nevilis v roku 1905. Deti na jeho hodinách neposlúchali, a tak namiesto toho, aby ich umravňoval a dostal do nich látku počas vyučovania, dal im úlohy na doma. Ako to fungovalo, nevieme, ale pôvod domácich úloh ako disciplinárneho prostriedku je tým viac menej jasný. Možno tým úplne prvým nebol práve Roberto, ale že by s úlohami niekto prišiel preto, aby sa doma žiaci (a ich rodičia) nenudili, nie je úplne pravdepodobné. Každopádne vieme, že domáce úlohy s otvorenou náručou privítali učitelia na celom svete.
Ťažko nájdete rodiča alebo žiaka, ktorý by na domáce úlohy nemal žiaden názor. Kým Slováci sú väčšinou presvedčení, že deti potrebujú úlohy ako prasa škrabkanie, v cudzine v nich viac menej všeobecne vidia útlak establishmentu.
Takže, zatiaľ čo u nás narazíte na články typu:
anglicky písané zdroje majú celkom opačný názor:
Tiež máte tak nejako pocit, že ste skôr na strane tých, ktorí by domáce úlohy zakázali? Poďme sa pozrieť na to, čím sa najčastejšie argumentuje.
Deti majú poobede lietať vonku, nie sa hrbiť nad učením. Sústavný stres zo školských povinností tiež ničí ich duševné zdravie. Dokonca kvôli tomu môžu zle spať. Ehm, kedy naposledy vaša ratolesť vážne „lietala vonku“ a nemuseli ste ju vyháňať od počítača, tabletu, telefónu? Plus – majú zástancovia úloh aspoň letmú predstavu o tom, ako vznikajú bezduché referáty? Buďme úprimní, akákoľvek písaná úloha učí deti pracovať primárne so skratkami Ctrl + C a Ctrl + V. A ohľadom toho spánku… Keď im telefón nezoberiete, zaspia s ním na tvári.
Profesor Peter Gray z Boston College má iste pravdu – mnohé deti žijú v striktnom režime školy, krúžkov a ďalších povinností. Hovorí dokonca, že organizovať im čas aj doma, je vyložene drzosť. Na tom niečo je. Na druhej strane aj my dospelí dobre vieme, koľko času nám zoberú sociálne siete, nekonečné seriály, prihlúple reality show, pri ktorých človek uviazne len preto, že neverí vlastným očiam. Čaká niekto, že bez úloh si deti samé vezmú knihu o Pôvode druhov alebo si začnú brnkať na klavíri? To sa nestane. Buď doma urobíte dusno, alebo budú visieť na TikToku, sádzať headshoty vo Fortnite a pod. Takže popravde, sem tam nejaké zadanie zo školy nemusí byť úplne na škodu.
Jeden z najznámejších kritikov vzdelávacieho systému v USA Alfie Cohn napísal v roku 2006 úvahu Mýty o domácich úlohách (Homework Myths). Okrem toho uvádza, že na „základke“ sú reči o spojitosti samostatných domácich príprav a neskoršom úspechu na vysokej škole nezmysel. A že ešte aj na strednej škole je prínos vzorne vykonávaných domácich úloh pre úspech na VŠ sporný. Na tom sa však zhodnú skoro všetci. Mnoho Cohnových odporcov ale hovorí, že domáce úlohy nemajú zmysel len ako príprava na VŠ „samoštúdium“, ale zlepšujú aj zapamätanie látky, umožňujú učiteľovi využiť čas na vysvetľovanie a nie precvičovanie atď. Potom sa ale núka otázka: Nie je toho v osnovách veľa, keď škole nestačí už väčšina dňa?
Tu už kritici trošku drhnú o dno, pretože potom už vzťahy medzi rodičmi a deťmi môže kaziť napríklad aj nedeľný obed. Stačí, keď chcete, aby sa primárne jedlo. V pozadí navyše cítite obavu, aby rodičia pre úlohy neprišli o svoju božskú auru. Často si totiž sami nie sú schopní s úlohami poradiť. Ale všimnite si tiež lišiacku formuláciu: nie preto, že by v tom mali guláš, ale „preto, že sa učivo v priebehu rokov zásadne zmenilo“. No určite, napríklad guľôčkové počítadlá už sa vážne veľmi nepoužívajú. Haha. Nie, bez srandy. Môže to byť argument, ale napríklad pri úlohe na výpočtovú techniku. Inak je to skôr snaha hodiť na domáce úlohy naozaj čo sa dá.
Jasne vidíme, že sme vážne iná kultúra. Napokon ani výchovné smery zamerané hlavne na úplnú voľnosť u nás veľmi nefrčia. Takže jasné, deti majú nárok na voľný čas, zdravý životný štýl, psychickú pohodu a detstvo. Ale rodič tiež nie je zo žuly. Ak je u vás doma kvôli úlohám peklo, nie je to, samozrejme, dobré pre nikoho. Snažte sa nájsť model, v rámci ktorého sú deti aspoň chvíľu v pokoji a systematicky sa snažia pracovať samy, zatiaľ čo vy si vydýchnete po celom dni v práci. Súčasťou dohody by potom ale malo byť, že to následne s nimi prejdete a prípadne dotvoríte.
Aby sme sa ale netvárili, že všetci ohľadom úloh držia zajedno, musíme zmieniť aspoň príklad z roku 2018. Vtedy v Čechách nie len verejnú mienku rozvíril blogový príspevok autora, ktorý si hovorí „Táta parťák“. U riaditeľa školy pre svoje dieťa vymohol výnimku z povinnosti plniť domáce úlohy a na svojom blogu k tomu motivoval aj ďalších rodičov. K situácii sa vtedy vyjadrovalo dokonca Ministerstvo školstva, mládeže a telovýchovy (MŠMT), ktoré však potvrdilo, že na povinné domáce úlohy má škola právo. Tým však úradníci len priliali olej do ohňa.
Na spor ihneď reagovala právnička Ligy ľudských práv Zuzana Candigliota, ktorá MŠMT označila za klamára. Podľa jej názoru Česká školská inšpekcia opakovane potvrdila, že školské úlohy sú čisto v kompetencii jednotlivých škôl a ich zadávanie musí byť v súlade s právnymi predpismi a primeraným vývojom dieťaťa. Z toho vraj vyplýva, že „žiak povinnosť plniť domáce úlohy nemá, lebo táto povinnosť nie je predvídateľným a jasným spôsobom stanovená zákonom. Navyše škola nemôže zasahovať do súkromného života dieťaťa a jeho rodiny, ktorá môže mať celkom iné priority vo svojom voľnom, čase než plniť domáce úlohy,“ rozčuľovala sa.
Mala táto vyhrotená mediálna debata nejaké vyústenie? V istom zmysle vlastne áno. Celkom razantne ju zatrhol koronavírus, ktorý na dlhé mesiace urobil domáce úlohy takmer z celého vzdelávania. Ukázalo sa, že ak české školstvo v niečom zaspalo modernizáciu, nie sú to primárne názory na domáce úlohy, ale skôr pedagogická príprava v oblasti moderných technológií. Keď na večných online hodinách namiesto „Ticho tam vzadu!“ počujete skôr „Tak povie niekto niečo?“, je jasné, že diskusia o domácich úlohách zaniká v problémoch neplánovaného domáceho školstva všeobecne…
Text: Michal Schindler Foto: Getty Images