Dlh – problém, alebo šanca na lepšie vzťahy?

Na dlžníkov máme tendenciu pozerať so zmesou súcitu a opovrhnutia. Je to cítiť aj z jazykových obratov, ktoré slovenčina používa: topiť sa v dlhoch, byť až po uši v dlhoch, byť zadlžený. Lenže čo keď je dlh niekedy ku prospechu spoločnosti?

Nejaký dlh, či už vo forme leasingu, spotrebiteľského úveru, alebo hypotéky, má dnes skoro každý. Zatiaľ čo generácia našich rodičov bola zvyknutá na veci šetriť a možno aj dlho čakať, my považujeme za automatické nakupovať na splátky. Elektroniku, vybavenie do domácnosti či dovolenku. Akú cenu ale spoločnosť žijúca na dlh platí za život v nadbytku?

ZADĹŽENÍ ŠKOLÁCI

…………..

Dlhy sú pritom súčasťou ľudskej civilizácie bezmála posledných päť tisíc rokov. Teda aspoň podľa uznávaného amerického antropológa aktivitu Davida Graebera. Vo svojej knihe Dlh: Prvých 5000 rokov dokazuje, že dlhy existovali dávno pred vznikom peňazí. Západné ekonomické systémy sú založené na liberálnych hodnotách a modernom kapitalizme, kedy silnejší (bohatší) požičiavajú slabším za predom dohodnutý úrok. Ten, kto sa ocitne v roli dlžníka (debetora), je často považovaný za niekoho, kto si za svoje problémy môže sám a do dlhov spadol vlastnou neschopnosťou. Že je takýto postoj obmedzený, sme mali možnosť poznať napríklad vďaka kauzám „zadĺžených detí“. Spravidla ide o zdanlivo banálne situácie, kedy za nich rodičia nezaplatia napríklad pokutu v MHD, poplatky za odpad alebo si na mená detí zriaďujú telefónne účty, ktoré neplatia. V priebehu rokov sumy narastú do výšky niekoľkých stoviek i tisíc a dosiahnutím plnoletosti majú mladí ľudia na krku dlh, alebo rovno exekúciu, bez toho, aby tušili prečo. V Česku je takých prípadov aktuálne skoro štyri tisíc. Keď k tomu pripočítame fakt, že podľa štatistík je v exekúcii približne každý desiaty Čech, je jasné, že s aktuálnym systémom nie je niečo zásadné v poriadku.

Pomoc miesto exekúcií

…………..

Do dlhovej pasce sa typicky dostávajú skupiny najviac ohrozené chudobou, ku ktorým patria napríklad seniorky alebo matky samo-živiteľky, ktorým otcovia detí dlžia výživné. Súdne vymáhanie je finančne náročné a často ide o záležitosť ťahajúcu sa niekoľko rokov, proste začarovaný kruh. Takí ľudia sú potom pred exekútormi doslova bezmocní. Situácia našťastie nie je ľahostajná rade nevládnych organizácií – bezplatná linka pomoci všetkým, ktorí sa dostali do dlhovej pasce, ponúka napríklad Bonato. Pomôcť s dlhmi môže aj takzvané oddĺženie alebo osobný bankrot. Prax odpúšťania dlhov považuje za kľúčovú aj David Graeber. Podľa neho to odpradávna pomáhalo udržovať stabilitu spoločenských systémov a bolo výrazom spoločenskej solidarity. Každá reťaz je totiž silná len tak ako jej najslabší článok.

Dlh ako príležitosť

…………..

Podľa Kataríny Varhaník Wildovej, autorky knihy Kapitoly z dospelej ekonómie, ale nemusia dlhy automaticky znamenať len katastrofu alebo stres: „Môžu tiež vytvárať priateľské zväzky a záväzky a dynamický spoločenský život.“ Ide o takzvané priateľské dlhy. Tie sa na rozdiel od bankových úverov obídu bez úroku. Zaujímavým príkladom môže byť zážitok antropologičky Laury Bohannan s domorodým kmeňom Tivov v západnej Afrike. Tí jej po príchode do dediny začali nosiť darčeky – múku, nádobu na vodu a tak podobne. Vedkyňa sa topila v rozpakoch, dokým jej niekto nevysvetlil, ako celá vec funguje. Išlo o to zistiť, akú presnú hodnotu má ten ktorý dar, a dať potom ľuďom naspäť niečo v podobnej hodnote. Ale pozor, nie v rovnakej! Vždy to muselo byť o niečo viac alebo menej. Keby to totiž bolo presne, dali by ste darcovi najavo, že už s ním nechcete mať nič spoločného. Proste ste si kvit, nemáte voči sebe žiadne záväzky, a teda ani dôvod sa stretávať, hotovo. „Zostať s ľuďmi vo vzťahu znamená udržať nejaký malý dlh,“ Vysvetľuje Wildová.

Podľa priaznivcov alternatívnych ekonomický systémov z rad súčasných ekonómov ležia korene udržateľného systému v prijatí nových pohľadov a návykov vo svete peňazí. Vysokoškolská pedagogička RNDr. Naďa Johanisová napríklad zdôrazňuje zásadnú rolu „nepeňažnej ekonomiky“, teda ochoty ľudí (momentálne bohužiaľ hlavne žien) postarať sa o deti alebo rodičov bez nároku na zisk. Budúcnosť vidí aj v barterovej výmene vzájomných služieb alebo produktov, zdieľaní zdrojov a zručností a postupnom nahradení mýtu nekonečného rastu realitou udržateľného nerastu. Našťastie nie je sama. Možno sa naše deti dožijú toho, že nebudú dĺžiť bankám ani planéte, možno len kávu priateľom ako zámienku k milému stretnutiu.

Text: Linda Vomáčková Foto: Getty Images