Doby, kedy sa ľudia chválili tým, že denne spia len štyri hodiny, a aj tak skvelo fungujú, sú dávno preč. Pri spánku sa v mozgu ukladajú všetky dojmy a informácie nazbierané v priebehu dňa a mozog sa pri ňom dostáva do fáze úplnej relaxácie. Ako rastieme, potreba spánku klesá, ale nie tak rýchle, ako ste si možno mysleli.
Teraz, keď deti nechodia do školy a učia sa doma, je ich spánkový režim obzvlášť dôležitý. A nielen pre ne samé. Bolo niekoľkokrát vedecky overené, že dospelí, ktorí spia denne minimálne osem hodín, sú zdravší, rozumnejší a výkonnejší. A ako sú na tom deti?
Asi by vás nenapadlo počítať u svojich detí hodiny, kedy spia, nasledujúce čísla vás tak možno prekvapia. Predškôlkové a škôlkové deti potrebujú spať až štrnásť hodín denne. S tým, že by spali málo, problémy nemajú a v pokoji si po obede schrupnú aj tri hodiny. Problémy nastávajú u detí školou povinných a čerstvých puberťákov. Mávajú za deň toľko vnemov, že často chodia spať neskoro a ráno sa im nechce z postele a prvé hodiny v škole driemu. A koľko že by mali spať hodín? Deti od šiestich do dvanástich rokov by mali ideálne naspať deväť až dvanásť hodín denne, dospievajúci potom osem až desať hodín.
Americká asociácia pre spánkovú medicínu vykonala v Grécku prieskum na 177 000 deťoch a závery sú veľmi prekvapivé. Zistilo sa totiž, že celých 40 percent školákov spí menej, než by malo. A dôsledky sú alarmujúce. Spánková deprivácia u detí zhoršuje pozornosť, vyvoláva problémy v chovaní a vedie k obezite alebo depresiám. Jednoducho povedané, keď si organizmus v spánku neodpočinie tak, ako potrebuje, doháňa energiu inde – v permanentnej chuti na sladké, v preferovaní sedavých činností pred pohybom a k roztržitosti. Málo vyspané deti môžu byť tiež agresívnejšie, náladové a nepozorné.
I keď je väčšinou nevyspatie v škole dôsledkom neskorého líhania do postele, podľa neurológa Viléma Nováka z Centra pre poruchy spánku a bdenia z Fakultnej nemocnice v Ostrave sa aspoň s prechodnou poruchou spánku stretne v detstve 25 percent z nás. Najčastejšie sa jedná o psychicky podmienené poruchy zaspávania u dojčiat a batoliat, pokiaľ sú napríklad zvyknuté zaspávať maminke v náručí, a keď odíde, už nezaspia. Detský spánok môžu narušiť tiež nočné strachy, non-REM parasomnie (námesačnosť) alebo apnoe (chrápanie a s ním spojené zástavy dýchania v spánku) a u teeneagerov býva niekedy na vine nepravidelný režim líhania si spôsobený modernými technológiami.
Zaspávacie rituály sú dôležité, či už máte pár týždňov, alebo „násť“. Akonáhle si ich zažijete, mozog sa pri nich okamžite prepne do spánkového režimu.
Pokiaľ máte pocit, že i napriek tomu, že vaše dieťa si líha do postele včas, je cez deň unavené alebo sa v noci neustále budí, skúste sa o tom pobaviť so svojim pediatrom. Ten zváži návštevu niektorého zo slovenských spánkových laboratórií
Text: Petra Matějková Foto: Getty Images