Idete von a vaše dieťa pri prvej príležitosti skočí do kaluže? Doma mu dáte jogurt a než sa otočíte, už ho sústredene maže po stole. Chce všetko ochutnať, na všetko siahnuť a všetko prežiť. Na maximum. Prečo je to pre deti také dôležité?
Kým strúhate jablká na štrúdľu, vaše dieťa fascinovane špára prstíkmi do cesta. Na prechádzke potrebuje siahnuť na každý list, paličku alebo dokonca psí exkrement. V diaľke počuje hudbu a hneď sa začne rytmicky pohybovať. Hlavne deti do troch rokov využívajú svoje zmysly naplno. Nemôžu sa totiž zatiaľ na nič iné spoľahnúť.
Detský mozog má po narodení 100 miliárd neurónov, ktoré majú za úlohu sa v priebehu nasledujúcich rokov čo najviac prepojiť. A práve k tomu im pomáha aktivita. Čím viac jej deti majú, tým viac sa stimuluje ich mozog. Preto je naozaj dôležité, aby mohli veci ohmatávať, aby sa hýbali, aby naplno využívali zrak, sluch, čuch aj chuť.
Nebojte sa, nebudeme vás nabádať na to, aby ste svojim deťom povolili úplne všetko, na čo si len spomenú. Vieme, že niektoré detské kúsky môžu byť aj poriadne otravné, zvlášť, keď sa zrovna niekam ponáhľate. Skúste si ale sem-tam vyhradiť čas iba na tieto aktivity. Vyzbrojte sa gumákmi, pláštenkou, niečím dobrým na papanie, Kvídovými hrami na cesty a vyrazte do prírody. Možno si spomeniete, že ste ako malí robili to isté a že vám to zakaždým urobilo ohromnú radosť.
Vôbec sa nemusí iba jesť. Môže sa mazať po stole, stoličke, počítači, po oblečení alebo napríklad po psovi. Sem-tam je to trochu o nervy, vieme o tom svoje, ale pre deti je naozaj dôležité preskúmať štruktúru, chuť a vôňu rôznych pokrmov aj jednotlivých potravín. Neberte im tú radosť z ochutnávania a ohmatávania. Naopak. Uvarte niečo, čo ste spoločne ešte nejedli, a objavujte to spolu – pripravte napríklad minipizze a nechajte deti, nech spolu s vami pripravia cesto, vyvaľkajú malé placky a dajú na ne, čo majú rady. Gumové medvedíky? No, prečo nie…
Možno už viete, že nejaká sa nájde vždy a všade. Dá sa do nej skákať, dá sa z nej dokonca piť alebo ju špliechať na ostatných. Než budete svoje ratolesti karhať za to, že zase vliezli do kaluže, skúste si spomenúť na svoje detstvo a fakt, že nové topánky sa vždy museli vyskúšať v teréne. Ideálne, samozrejme, v kaluži. A tá radosť zo skoku? Na nezaplatenie!
Keď sa dieťa narodí, jeho najvyvinutejším zmyslom je hmat. A dôležitý je aj v ďalších rokoch. Siahať do bahna, mädliť ho medzi prstami, stúpať do neho najlepšie bosou nožičkou – to je záležitosť, ktorej máloktoré dieťa odolá. Sama si to pamätám z detstva. So zatajeným dychom som ponorila chodidlá do riečneho bahna a sledovala, ako sa okolo prstov tvoria mäkké ostrovčeky tmavej hmoty. Bolo to príjemne chladivé a jemné. Preto svojmu dieťaťu nevyčítajte, ak sa pustí do tejto kratochvíle, a možno to skúste s ním aj vy. Uvidíte, že to vôbec nie je zlé!
Vôbec sa nemusí iba jesť. Môže sa mazať po stole, stoličke, počítači, po oblečení alebo napríklad po psovi. Sem-tam je
Prelievať vodu z hrnčeka do misky. Babrať sa prstami v pohári, pozorovať, ako voda vyteká z pohára. Hádzať kamene do rybníka a pozorovať, aké vytvárajú na hladine kruhy, alebo rovno skákať do mora a dychtivo utekať pred vlnami. To všetko väčšina detí miluje. Nechajte ich opatrne objavovať tajomný svet vody, nech už ste kdekoľvek. Do vody sa dajú vkladať aj najrôznejšie predmety, ako napríklad gumové medvedíky, ktoré niekoľkonásobne zväčšia svoj objem.
Môžete skúsiť aj malý pokus – roztancovať hrozienka. Do pohára nalejte 0,3 l vody, nasypte do nej dve lyžice sódy a zamiešajte. Postupne pridávajte do vody hrozienka (maximálne 10) a pomaly prilejte 5 lyžíc octu. Hrozienka sa začnú pomaly dvíhať z dna na povrch a potom opäť klesať ku dnu. A to stále dookola! Pri reakcii sódy a octu totiž vzniká oxid uhličitý, ktorého bublinky sa držia na povrchu hrozienok. Súčet hustôt hrozienok a plynu v bublinkách je menší než hustota vody. Preto hrozienka plávajú k povrchu. Na povrchu sa ale bublinky uvoľnia, takže je hustota hrozienok opäť väčšia než hustota vody. A hrozienka klesajú ku dnu. Tam sa znovu vytvoria bublinky… a ďalej už to poznáte.
Ten je v kategórii tých úplne najlepších vecí na svete. Dajú sa do neho ponoriť nohy aj ruky, dá sa naň ľahnúť, je mäkký, vľúdny. Dajú sa z neho stavať veci, keď je mokrý, dá sa nabrať do vedierka a preniesť do imaginárnej kuchyne alebo na ňom môžete len tak pohodlne sedieť a pozorovať okolie. No, povedzte, nechcete si to všetko znovu skúsiť?
Kričať a počúvať ozvenu. K tomu behať a nikdy sa neunaviť. Krik, často sprevádzaný práve bláznivým behom, patrí medzi najobľúbenejšie činnosti detí do troch rokov. Navyše sa na to najviac hodia chodby vychýrených inštitúcií. Bývajú široké, priestorné a dá sa tam tak krásne pokrikovať, poriadne nahlas spievať alebo výskať.
Sluch hrá zásadnú rolu hlavne vo fáze, kedy sa dieťa učí hovoriť. A zamerať sa na to môže byť vážne zábava. Deti môžu napríklad počúvať svoj nahraný hlas, objavovať rôzne rytmy a učiť sa ich robiť iba za pomoci vlastného tela. Môžu tlieskať, dupať a vytvárať rôzne zvukové efekty. Neoceniteľný sluchový pomocník je tiež plastová či sklenená fľaša naplnená napríklad ryžou, šošovicou alebo cestovinami. Skúste sa s tým s deťmi pohrať a zabudnúť na chvíľu na svet okolo.
Text: Viola Černodrinská Foto: Getty Images