S príchodom detí sa vaše životné tempo spomalí. Veľmi spomalí. Pokiaľ ste doposiaľ smelo mierili za svojim cieľom, počítajte s tým, že teraz sa budete pohybovať rýchlosťou dva metre za hodinu, motať sa v kruhu, a niekedy sa dokonca budete musieť v polovici cesty vrátiť.
Než sme mali deti, chodili sme s mužom po horách, jazdili na bežkách i na bicykli, chodili na výstavy a tešili sa na výlety. Predpokladali sme, že deti sa nášmu životnému štýlu proste prispôsobia. Prispôsobiť sme sa ale museli my dvaja. Minimalistické batôžky a víkendové single-tracky nahradilo rodinné auto napchané do prasknutia (aj tak vždy niečo chýba) a pred odchodom kamkoľvek nervy ako špagáty.
Zabaviť deti v aute alebo vo vlaku je jedna vec, ale prinútiť ich chodiť po vlastných, a ešte docieliť toho, aby každú chvíľu nekričali alebo si nesťažovali, už je tak trochu vyššia dievčenská. Pokým máte doma jeden kus, ktorý zatiaľ naviac poslušne leží v kočíku a miesto pätnástich druhov zmrzliny sa dožaduje len kojenia, ešte to celkom ide. Problém nastane vo chvíli, kedy sa dieťa postaví na vlastné nohy a zamýšľa sa premiestňovať samo. A tiež zamýšľa určovať rýchlosť i smer vašej cesty. Jeden náš kamarát sa takto v zime v Krkonošiach odmietol ďalej zaoberať so svojim vtedy trojročným vrieskajúcim synom, ktorý sa zasekol pri ceste a odmietol sa pohnúť. Myslel, že na neho vyzreje vyhrážkou „Tak ja ťa tu nechám a idem sám“. Chlapček ho nechal s ľadovým pokojom zmiznúť z dohľadu a v záveji ostal ďalších 20 minút.
Ako s nimi teda pohnúť? Dokiaľ ich vy alebo partner unesiete, máte niekoľko možností:
Kočík – medzi priaznivcami nosenia a vozenia často panuje nezmieriteľná rivalita. Kočík je klasika. Z ortopedického hľadiska vášmu drobčekovi nijak neuškodí, nevisí mu z neho hlava ani končatiny. Úložný priestor býva veľkorysý, strieška poskytuje ochranu proti dažďu i slnku. Limitom je terén. S kočíkom ste odkázaní len na spevnené alebo štrkové cesty.
Nosič – predstavuje flexibilnú variantu pre aktívnych rodičov. S dieťaťom v nosiči sa dostanete prakticky kamkoľvek, je ľahké a priedušné. Zástup maminiek tiež ocení blízky fyzický kontakt s dieťaťom, ktorý nosič umožňuje. S výberom správneho modelu vám poradia v špecializovaných predajniach. Pozor by ste mali dať na nosiče, kde je dieťa opreté za rozkrok a nožičky mu voľne visia dolu. Pri správnom nosení musí byť zadoček vždy podsadený a kolienka smerovať nahor.
Šatka – je alternatívou nosiča. Na rozdiel od jednoduchého zacvaknutia prostredníctvom praciek pri nosiči, musíte šatku vedieť zaviazať. A to chce trochu cvik. Ja som pri tom skoro uškrtila seba i dieťa, ale mnohým maminkám šatka vyhovuje. Šatky sa navyše vyrábajú v krásnych dizajnoch. Otázku zdravotnej nezávadnosti nosenia si asi musí vyriešiť každý sám. Pokiaľ si nie ste istí, poraďte sa s nikým, komu veríte.
Krosná – praktický pomocník na výpravy do lesa či do hôr. Vďaka väčším rozmerom do neho hravo napasujete dieťa i zásoby. Nevýhodou je vyššia cena a väčšie rozmery i váha. Na drobnejšie maminky alebo boľavý chrbát to môže byť už moc. Obecne platí, že než si čokoľvek zaobstaráte, je dobré to najprv vyskúšať. Za požičanie nič nedáte a ušetríte si neskoršie starosti s ďalším odpredajom, pokiaľ to vám alebo dieťaťu zrovna nesadne.
A všetko ostatné… okrem vyššie spomínaných transportných pomôcok existujú i ďalšie vychytávky v podobe sedačky alebo tyče za bicykel, prípadne krytého cyklovozíka. V lete ho pripojíte za bicykel a v zime mu miesto kolies namontujete lyže.
Problém číslo dva prichádza, keď deti presiahnu váhový limit nosidiel. V ten moment vaše do tej chvíle živé dieťa náhle postihne záchvat obrny dolných končatín. Jediné, čo sa dá robiť, je postupne deti zvykať na záťaž. Zbytočne ich nepreťažovať, ale ani hneď neustupovať a pri prvej sťažnosti ich nevziať „na koňa“. Prekonať vlastnú lenivosť je šikovnosť, ktorá sa im bude hodiť i v dospelosti.
Priemerne fyzicky zdatné štvorročné dieťa zvládne bez problému výstup na Sněžku, predškoláka môžete vziať do Tatier a školáka už i na ferratu. Tiež sa dá ísť do lesa alebo si urobiť rodinný cyklovýlet na Morave, kde je rovinka. Záleží len na vás, aký druh pohybu vám robí radosť. I keď sú pešie výlety s deťmi niekedy zložité, napodobňujú hlavne to, čo vidia u rodičov. A keď budete pozitívny, časom týmto prístupom nakazíte i ich.
Text: Linda Vomáčková Foto: Getty Images