Sloboda učenia – škola bez pravidiel alebo nádej pre systém vzdelávania?

Viete si predstaviť, že vaše dieťa chodí do školy, kde nie sú učitelia, akékoľvek učenie je úplne dobrovoľné a o všetkom sa demokraticky hlasuje? Ako vyzerá tzv. „slobodná škola“ pre koho je vhodná a či funguje aj u nás sa dozviete v nasledujúcich odstavcoch.

Komu sa pri predstave vyššie popísaného chaosu zastavilo srdce, nech radšej nečíta ďalej. Kto má odvahu zistiť, kam až sa dajú posunúť hranice slobodného vzdelávania, by sa mal zoznámiť s konceptom „unschoolingu“. Vlajkovou loďou tohto prístupu je americká škola v Sudbury Valley alebo anglický Summerhill. Vo svete existuje už viac než tridsať takých škôl a prvé lastovičky sa objavujú už aj v Česku.

KAŽDÝ HLAS MÁ ROVNAKÚ VÁHU

…………..

Medzi základné princípy slobodnej školy patrí sloboda, zodpovednosť, dôvera, rešpekt, sebaovládanie a voľná hra. Nič nového pod slnkom, povie si väčšina rodičov, ale sme pripravení nechať svoje deti, aby si riadili celý proces učenia bez kontroly a dohľadu dospelého? Demokratické školy dôverujú deťom v ich vlastných voľbách, takže tento systém neocenia tí z rodičov, ktorí majú potrebu konkrétnej spätnej väzby a kontroly. Známok ani jasne ohraničených vyučovacích hodín sa tu nedočkáte. Ako to tam teda vyzerá?

To, čo deti chcú robiť, závisí úplne na ich vôli, ale musia pritom rešpektovať základné pravidlá školy, ktoré vznikajú na školských radách. Všetci členovia školy vrátane detí majú pri rozhodovaní rovnocenný hlas, deti teda môžu pokojne odvolať z funkcie dospelého. Program aj pohyb po škole si žiaci organizujú podľa svojho uváženia. V škole sú trvale prítomní aj dospelí, ktorí pomáhajú deťom s ich aktivitami a sú im k dispozícii, nemonitorujú ale všetky akcie všetkých detí, spoliehajú na vzájomnú dôveru. Deti rastú vlastným tempom a nie sú do ničoho nútené.

TRIEDA PLNÁ SEDEMROČNÝCH

…………..

Slobodná škola tiež reflektuje jednu z najprirodzenejších potrieb všetkých detí – zdržiavať sa vo vekovo rôznorodom kolektíve. V štátnom školstve sú deti rozdelené striktne podľa veku, napriek tomu, že zmiešané triedy prinášajú radu výhod. Mladšie deti sa učia od starších spolužiakov a väčšie deti trénujú svoju trpezlivosť aj schopnosť empatie, keď pomáhajú mladším. Tým, že látku vysvetľujú, si ju navyše osvoja omnoho ľahšie, než keď len pasívne počúvajú výklad učiteľa. Podľa Petera Graya, autora knihy Sloboda učenia, pôsobia zmiešané skupiny pozitívne aj na detské sebavedomie. V triede, kde sú všetci rovnako starí, a niekto v niečom zaostáva, alebo naopak, môže byť zrovnávanie s ostatnými frustrujúce alebo viesť ku prehnanému sebavedomiu či nude. Keď sa ale zrovnávate s mladšími deťmi a zároveň im pomáhate, získate miesto komplexov zdravú sebadôveru. Práve tá je kľúčovým faktorom pre naplnený život aj podľa pedagóga a autora knihy Prečo deti neprospievajú, Johna Holta.

Pre nadané deti zas starší spolužiaci predstavujú hnací motor a vyššiu latku, ktorú potrebujú, aby sa posúvali ďalej. John Holt to pekne vysvetľuje na príklade hrania šachu. Dieťa, ktoré hrá lepšie než vrstovníci, si na rovnako starých alebo mladších deťoch môže vyskúšať riskantné alebo nefunkčné ťahy, ktoré by za bežných okolností viedli k prehre. Trénovaním mladších detí si ale zafixuje funkčnú stratégiu, ktorú využije pri hre so staršími súpermi a hra tak vo finále baví všetkých. To sa týka aj športu a pohybu. „Keď si hádžu loptu dve štvorročné deti, bojujú s rovnakými obmedzeniami a hra ich skoro prestane baviť. So starším spoluhráčom si ale mladší môžu skúsiť veci, ktoré im interakcie s vrstovníkmi neponúkajú. Staršie dieťa môže prispôsobiť hody tak, aby mladšie dieťa loptu chytilo, a nekontrolované hody mladšieho sú zas výzvou pre staršieho,“ popisuje Holt. Potrebu detí tráviť čas nielen s vrstovníkmi berie v úvahu aj metóda Montessori, kde sa deti učia v rámci tzv. trojročníc. Dá sa ale zažiť aj v rámci akejkoľvek voľnej hry nekontrolovanej dospelými, typicky príklad pri „lietaní“ vonku s deťmi zo susedstva. Takých príležitostí, ale hlavne vo väčších mestách, je čím ďalej menej.

NIE JE TO PRE KAŽDÉHO

…………..

Ak vás myšlienka slobodnej školy nadchla, odporúčame najskôr skrotiť eufóriu a zistiť si všetky potrebné fakty. Tento spôsob vzdelávania totiž rozhodne nie je pre každého. V Českej republike na rozdiel od smerov typu Waldorfskej alebo Montessori pedagogiky nemá žiadne právne ukotvenie a „oficiálne“ teda nie je možné deti cielene „nevzdelávať“. Väčšina českých nadšencov pre slobodné vzdelávanie má v súčasnosti svoje deti v režime domáceho vzdelávania. Okolo témy ale existuje pomerne rozsiahla komunita podobne naladených rodičov, ktorí vás radi podporia a pomôžu vám.

Dôležité tiež je, aby sa na nekonvenčnom spôsobe vzdelávania zhodla celá rodina. „V prvej rade by som sa pozrela na svoje dieťa a položila by som si otázku, čo potrebuje, a či som ako rodič schopná to zvládnuť. Pokiaľ vidím, že môjmu dieťaťu by vyhovovala alternatíva, ale ja ako rodič to nedám, tak by som do toho nešla.“ Hovorí sociologička a zakladateľka alternatívnej školy Eva Dittrich Sanigová v podcaste Nila.

Text: Linda Vomáčková Foto: Getty Images