V jednoduchosti je sila – skúste Veľkú noc na vlne udržateľnosti

Tiež sa vám pri predstave Veľkej noci vybaví záplava kindervajec, nevkusné plastové „košieľky“ na vajíčka, tony lacnej čokolády a váza plná tulipánov, pretože vonku ešte nič nekvitne? Pokiaľ chcete odľahčiť nielen vašej peňaženke, ale i planéte, mrknite na článok.

Rovnako ako väčšina ostatných sviatkov, i Veľká noc sa v poslednej dobe nesie hlavne v znamení konzumu. Kupujeme barančekov, mazance, čokoládu na koledu, o plastových dekoráciách ani nehovoriac. My ich trávime na chalupe, kde sa ešte drží tradičná koleda s pomlázkou. Pokiaľ teda nie je zrovna lockdown.

Na dedine, kde je trinásť dievčat a dvaja chalani, ide genderová politika stranou a koleda sa nesie v duchu girl power. Čo sa za mlada naučíš, v starobe akoby si našiel. Okrem pomlázky, ktorú s dcérami pletie môj muž, tradične púšťame na Veľkonočnú (Smrtnú) nedeľu po vode „smrtku“ ako symbol odchádzajúcej zimy. Tento rok si dievčatá vyrobili každá svoju, s hlavou z makovice a telom z palíc, ozdobenú zbytkami vianočnej výzdoby v podobe sušených kvetín a vetvičiek. Podobne vytvárame i čarodejnicu 30. apríla – suchý adventný veniec a zbytky vosku totiž parádne horia!

Tanec medzi vajcami

…………..

Veľká noc pre mňa bola každoročne zdrojom stresu – robí všetko na poslednú chvíľu a na akékoľvek kreatívne tvorenie som doslova ľavá. Vrecká syntetických farieb tak boli tou najľahšou voľbou (aj tak mi to vždy popraskalo a bolo to fľakaté). Minuloročný lockdown nás prinútil poradiť si s tým, čo bolo po ruke. Skúsili sme tak farbenie cibuľovými šupkami a vyhrali sme sa i s klasickými otlačkami lístočkov a rastliniek. Dcéry boli nadšené a v košíku to vyzeralo fakt krásne.

Ako dekoráciu už niekoľko rokov používam krásne kraslice, ktoré som si kedysi objednala online na flere. Vešáme ich na venček z prútia a nejakým zázrakom stále prežívajú. Odpadá tak zúrivý nájazd do Bauhausu alebo predajne s plastovými kuriatkami made in China. Až raz doslúžia, kompost si s nimi poradí do pár týždňov. Na dvere dávame prútený veniec ozdobený polovicami prázdnych škrupiniek, inšpiráciu nájdete na instagrame alebo pintereste. Čo ostane, použijeme na prepestovanie sadeničiek zeleniny a kvetín. Napchať hlinu do škrupiniek zvládnu i tí najmenší a deti sa vždy najviac strašne tešia, čo na ich minizáhradke vyrastie.

Kytice z konca sveta

…………..

Zatiaľčo o udržateľnej móde sa píše ako na bežiacom páse, fakty okolo kvetinového priemyslu zatiaľ zostávajú skôr v pozadí. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, odkiaľ k nám putujú pestrofarebné bukréty, keď na záhrade ešte neraší ani tráva? K jari síce neodmysliteľne patria kvetiny – po zime sme všetci hladní po sviežich farbách a vôňach, i tu ale platí, že je dobré myslieť globálne a jednať lokálne.

Väčšina k nám dovážaných kvetín sa pestuje v Afrike za veľmi toxických podmienok. Nehľadiac na to, že túto špinavú prácu často vykonávajú deti, v prostredí presýtenom pesticídmi a chemikáliami. Pokiaľ patríte k fanúšikom pestrých bukrét od jari do zimy, verte, že kúzelnú kyticu vytvoríte i z toho, čo v priebehu roku ponúka vaše bezprostredné okolie. Pozrite sa na profily @plevel alebo @kytkyodpotoka a možno prepadnete kúzlu rozstrapatených férových kytíc i vy. Pokiaľ si netrúfate na výzdobu sami, mrknite napríklad na @nehazhane a uvidíte, že výzdobu hravo zvládnete i bez záplavy zajacov. A ak sa bez niečoho huňatého proste nezaobídete, natrhajte si do vázy bahniatka.

Nová energia

…………..

Keď už je reč o jarnej udržateľnosti nezabúdajme, že ľahko vyčerpateľným zdrojom je i naša myseľ a telo. I keď sa s jarou prebúdza v prírode i v ľuďoch nová energia, nič sa nemá preháňať. Nemusíte mať umyté okná ani najlepší mazanec v okolí (pokiaľ vám to ovšem nerobí radosť). Dôležitý je čas strávený s blízkymi, a rovnako tiež dôležitý je čas strávený o samote, ak potrebujete. Skúste naslúchať rytmu roka, vašim vnútorným hodinám a uvidíte, že hon za dokonalosťou vás nakoniec nechá chladnými. Tak veselú Veľkú noc!

Text: Linda Vomáčková Foto: Getty Images